K otázke zodpovednosti za pracovný úraz zamestnanca subdodávateľa na pracovisku hlavného dodávateľa

I. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca sám v podanej žalobe nepopiera, že došlo k pracovnému úrazu a že neboli dodržané BOZP. Popiera len svoju zodpovednosť za pracovný úraz svojho zamestnanca. P. H., ktorý utrpel na stavbe pracovný úraz, bol zamestnancom žalobcu a podľa názoru odvolacieho súdu je práve žalobca ako jeho zamestnávateľ povinný znášať objektívnu zodpovednosť za následky, vrátane sankcie za nedodržanie príslušných zákonných povinností, v dôsledku ktorých došlo k pracovnému úrazu zamestnanca P. H., pretože v predmetnom zákone nie sú stanovené liberačné dôvody na zbavenie sa objektívnej zodpovednosti.

II. Priamou príčinou vzniku pracovného úrazu poškodeného zamestnanca nebolo dočasné zábradlie ale bola nesprávna organizácia práce a nesprávny pracovný postup, ako aj nesprávne zvolené bezpečnostné prostriedky. Žalobca trpel na stavbe nebezpečný spôsob práce a neurčil správny pracovný postup. Žalobca (a jeho zamestnanci) vedeli o nebezpečnom spôsobe práce a napriek tomu nevykonali potrebné opatrenia smerujúce k zabráneniu nežiaducej udalosti, čím bola ohrozená bezpečnosť, zdravie, či život. Najvyšší súd Slovenskej republiky má za preukázané, že žalobca, u ktorého bol poškodený zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere, je teda objektívne zodpovedný za škodu pri pracovnom úraze, pretože sa svojej zodpovednosti nezbavil celkom ani čiastočne. Obrana žalobcu smerujúca zbaveniu sa objektívnej zodpovednosti z dôvodu zmluvného vzťahu so spoločnosťou XY, podľa názoru najvyššieho súdu v tomto type súdneho konania nie je relevantná, avšak je treba skonštatovať, že argumentácia žalobcu môže byť uplatnená v civilnej žalobe na náhradu škody alebo prípadne aj v inom druhu konania, ktorý môže byť žalobcom zvolený po porade s advokátom.