K otázke zahrnutia pozemku do nehnuteľností, ktoré sú určené alebo slúžia na bývanie pre účely určenia tarifnej odmeny advokáta
I. Krajský súd podľa názoru ústavného súdu ústavne akceptovateľným spôsobom reagoval na námietku sťažovateľov, že pozemky nemožno považovať za súčasť obydlia pre účely stanovenia hodnoty právnej služby, keď uviedol, že zmyslom a účelom predmetnej úpravy bolo posilniť ochranu účastníkovi konania, ak predmetom konania sú nehnuteľnosti, ktoré sú určené na bývanie alebo mu slúžia na bývanie.
II. Zjednodušene povedané, zmyslom a účelom predmetného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky je chrániť právo bývania fyzických osôb, ktoré zahrňuje podľa názoru ústavného súdu nielen samotnú stavbu, ktorá je určená na bývanie, ale prípadne aj ďalšie nehnuteľnosti, ktoré sú funkčne súčasťou obydlia, resp. tvoria s obydlím jeden celok. Takémuto právnemu názoru zodpovedá aj formulácia zákonodarcu, ktorý v predmetnom ustanovení § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky použil výraz nehnuteľnosti a nie stavba alebo obydlie.