K otázke spočívania premlčacej doby počas rozhodcovského konania v súvislosti s nulitnosťou rozhodcovského rozsudku ohľadom nároku zo spotrebiteľskej zmluvy

I. Krajský súd dospel k záveru, podľa ktorého pokiaľ v exekučnom konaní bol rozhodcovský rozsudok označený za nulitný z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, premlčacia doba v priebehu rozhodcovského a následného exekučného konania vôbec nespočívala. Išlo o výklad kogentnej normy § 112 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. Právny predchodca sťažovateľky si právo voči žalovanej uplatnil na rozhodcovskom súde a následne v exekučnom konaní. V prvom konaní vychádzal z platnosti písomne uzavretej rozhodcovskej doložky a v druhom konaní z vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Premlčacia doba po dobu trvania týchto konaní podľa krajského súdu neplynula, keďže ak bol rozhodcovský rozsudok v exekučnom konaní označený za nulitný pre jej neplatnosť, premlčacia doba v priebehu týchto konaní vôbec nespočívala. Tomuto záveru krajského súdu nepredchádza žiadna bližšia argumentácia okrem odkazov na ustálenú rozhodovaciu prax. Predovšetkým však chýba argumentácia vo vzťahu k samotnému zneniu § 112 Občianskeho zákonníka a zdôvodnenie toho, prečo iným príslušným orgánom nebol medzi stranami dojednaný rozhodcovský súd.

II. Rozhodcovská doložka, ktorá bola súčasťou dojednaných obchodných podmienok medzi stranami, nastolila subjektívny stav právnej istoty a právny predchodca sťažovateľky dôvodne vychádzal z tohto dojednania, keď si právo proti žalovanej uplatnil na rozhodcovskom súde. V čase tohto jeho úkonu nemal žiaden dôvod na to, aby rozumne predpokladal opak, ktorý spočíval v neskoršom posúdení neplatnosti rozhodcovskej doložky. Bolo by v rozpore s právnou istotou nastolenou stranami uzavretou zmluvou, aby sťažovateľka neplatnosť rozhodcovskej doložky predpokladala a konala v protiklade s ňou tak, že by si právo zo zmluvy uplatnila na súde. Sťažovateľka dôvodne vychádzala z nespochybneného zmluvného dojednania a nárok si uplatnila na inom na základe zmluvy príslušnom orgáne. Stotožnenie sa so správnosťou záveru, že dojednaný a dovtedy, čo sa týka právomoci nespochybnený rozhodcovský súd, nie je iným príslušným orgánom podľa § 112 Občianskeho zákonníka, by nevyhnutne viedlo nielen k tomu, že by sťažovateľka musela konať neracionálnym spôsobom, ale aj k popretiu zmyslu § 112 Občianskeho zákonníka, ktorého účelom je ochrana oprávnenej osoby pred plynutím premlčacej doby v prípade riadneho uplatnenia nároku v konaní, ktoré neviedlo k jeho právoplatnému priznaniu alebo k skutočnému vymoženiu. Preto tento výklad popiera účel a význam aplikovaného zákonného ustanovenia, čo vedie k jeho rozporu so základnými právami sťažovateľky.