K otázke prerušenia konania o zaplatenie pohľadávky do právoplatného skončenia konania o neplatnosť dražby, ktorou došlo k uspokojeniu uvedenej pohľadávky

I. Predmetom konania o žalobe na plnenie nie je vymáhanie pohľadávky, ale posúdenie dôvodnosti a výšky nároku sťažovateľky na zaplatenie žalovanej sumy. Žalovaná v spore o plnenie rozporuje práve výšku dlhu, a k tejto otázke môže v danom štádiu konania prebiehať dokazovanie bez ohľadu na to, aký výsledok vzíde z konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

K § 162 ods. 1 písm. a) CSP, na ktoré sa odvoláva sťažovateľka s tým, že v danom prípade boli splnené podmienky na to, aby súd obligatórne prerušil konanie, pretože rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť (otázka platnosti dražby), je potrebné doplniť, že toto ustanovenie nebolo v danom prípade „v hre“; sťažovateľka svoj návrh na prerušenie konania oprela o § 164 CSP, a tak okresný súd, ako aj krajský súd posudzovali tento jej návrh, resp. podnet skrz § 164 CSP. Názor sťažovateľky, že do skončenia určovacieho sporu nie je možné v spore o plnenie ustáliť, či peňažná pohľadávka záložného veriteľa zanikla v rozsahu jeho uspokojenia z výťažku z dražby alebo nezanikla, naráža na § 27 ods. 1 poslednú vetu zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby. Právna úprava je v tomto smere jednoznačná, pričom sťažovateľka v ústavnej sťažnosti sama uviedla, že vydražiteľ riadne a včas zaplatil cenu dosiahnutú vydražením. Je potom výlučne na sťažovateľke ako iniciátorke sporu o plnenie, aby zvážila svoj ďalší procesný postup v závislosti od možných dôsledkov potenciálneho výsledku určovacieho sporu.