K otázke použitia fotografie rodinného príslušníka verejne známej osoby zachytenej na verejnosti ako tzv. ilustračnej fotografie k novinovému článku

I. Podoba človeka nepožíva ochranu len v súkromí. Ochrana práva na podobizeň sa upresňuje v dvoch smeroch. Predovšetkým je reprobované akékoľvek neoprávnené zobrazenie človeka, na základe ktorého ho možno identifikovať. Ďalej sa stanovuje právne pravidlo, že súhlasom s vlastným vyobrazením človek udeľuje súhlas k jeho obvyklému a s ohľadom na okolnosti prípadu zároveň i pre neho predvídateľnému rozširovaniu podobizne (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky č. k. 25 Cdo 1778/2019 z 15. októbra 2019). Z tohto dôvodu nemožno za ústavne neudržateľný či neakceptovateľný považovať názor krajského súdu, podľa ktorého predstavovalo použitie (podľa sťažovateľky len ilustračnej) fotografie žalobkyne v súvislosti s novinovým článkom týkajúcim sa trestnej veci obžalovaného hokejistu nedovolený zásah do osobnostných práv žalobkyne. Ústavný súd v tomto smere zdôrazňuje, že aj v prípade zhotovenia fotografie zachytávajúcej podobizeň konkrétnej osoby na verejne prístupnom mieste nie je možné bez všetkého predpokladať konkludentne daný súhlas takej osoby s ďalším použitím a rozširovaním jej podobizne, a to na akýkoľvek účel, ale vždy je potrebné zohľadňovať okolnosti konkrétneho prípadu a poskytnúť ochranu nielen právu na slobodu prejavu, ale tiež zohľadňovať oprávnené záujmy zobrazovanej osoby.

II. Ak teda podľa názoru krajského súdu bolo práve spojenie podobizne žalobkyne s textom predmetného novinového článku potrebné považovať za zásah do práva žalobkyne na ochranu osobnosti, nemožno uvedenému záveru z ústavnoprávneho hľadiska nič vytknúť. Predmetný záver je podporený o to viac aj tým, že uverejnený novinový článok neobsahoval o žalobkyni žiadnu zmienku, a teda neexistoval žiaden relevantný dôvod na to, aby sťažovateľka použila podobizeň (v tom čase maloletej) žalobkyne bez prijatia konkrétnych opatrení, ktorými by zabezpečila nemožnosť žalobkyňu identifikovať (napríklad tzv. rozrastrovaním jej tváre). Pokiaľ sťažovateľka v ústavnej sťažnosti tvrdí opak a absenciou akejkoľvek spojitosti textu novinového článku so zverejnenou podobizňou žalobkyne „brojí“ proti zásahu do jej základného práva na slobodu prejavu, nemožno sa s touto jej argumentáciou v žiadnom prípade stotožniť.