K otázke náhrady trov za podanie, ktorým strana upozornila súd, že ešte stále nerealizoval postup podľa § 167 ods. 2 CSP

I. V posudzovanej veci právny zástupca sťažovateľa v spornom podaní upozornil okresný súd, že dosiaľ neučinil zadosť požiadavke plynúcej z § 167 ods. 2 CSP.

II. Ide o výlučnú povinnosť konajúceho súdu, ktorá realizačne nie je naviazaná na podnet, či dokonca návrh sporovej strany. Sporovej strane zaiste nemožno brániť, aby konajúci súd vyzývala na postup podľa § 167 ods. 2 CSP. Ak ale následne súd, a to práve s odkazom na povahu § 167 ods. 2 CSP, vyhodnotí zodpovedajúce podanie ako neúčelné z hľadiska nahraditeľnosti naň vynaložených nákladov, nejde o záver vzbudzujúci pochybnosti, a to nielen z hľadiska rešpektu k § 251 CSP, ale aj k základným právam dotknutej sporovej strany.

III. Ústavný súd nespochybňuje, že neplnenie povinnosti súdu zakotvenej v § 167 ods. 2 CSP môže mať v okolnostiach konkrétnej veci aj ľudsko-právnu dimenziu, a to v podobe porušenia práv garantujúcich bezprieťahový postup súdu v konaní, prípadne aj práv garantujúcich kontradiktórnosť konania.

IV. Skutočnosť, že okresný odkladal plnenie povinnosti vyzvať sťažovateľa, aby sa k žalobe vyjadril, skutkovo nepredznamenáva, že túto svoju povinnosť splniť ani nezamýšľal. Podanie preto nemožno vyhodnocovať tak, že bez jeho uskutočnenia by okresný súd sťažovateľovi s istotou neposkytol priestor vyjadriť sa k predmetu konania a predniesť svoju obranu, ktorá napokon viedla k zamietnutiu žaloby. Preto záver okresného súdu, podľa ktorého podanie obsahujúce upozornenie adresované okresnému súdu, že stále nenaplnil povinnosť uloženú mu priamo zákonom, nepredstavuje úkon účelne prispievajúci k ochrane spotrebiteľských práv sťažovateľa, je ústavne udržateľný.