K otázke krátenia náhrady nemajetkovej ujmy pre pozostalých, ak zosnulý nielenže zomrel kvôli jazde s opitým vodičom, ale aj on sám bol pod vplyvom omamných látok
I. Námietku odvolateľa ohľadom nesprávneho posúdenia miery spoluzavinenia nebohého v rozsahu 25 % považoval odvolací súd tiež za nedôvodnú. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie mal prihliadnuť aj na skutočnosť, že nebohý pred smrťou užil alkoholické nápoje a metamfetamín, ktorými bol v čase tragickej dopravnej nehody ovplyvnený.
II. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu ohľadne priebehu dopravnej nehody správne zobral pri stanovení spoluzavinenia nebohého do úvahy okolnosť, že vedome podstúpil jazdu vozidlom, ktoré riadila osoba pod vplyvom alkoholu, v dôsledku čoho došlo k poruche koordinácie a spomaleniu telesných pohybov vodiča, ako aj zníženej pozornosti a následne k vzniku dopravnej nehody a usmrteniu nebohého. Súd prvej inštancie pričítal túto okolnosť na vrub nebohému a jeho mieru spoluzavinenia na tragickom následku dopravnej nehode stanovil na 25 %. Odvolací súd považuje takéto zníženie nároku žalobcov s poukazom na okolnosti prípadu za dostatočné, primerané a spravodlivé.
III. Rovnako ako u škodcu je potrebné aj u poškodeného brať do úvahy len také konanie, ktoré spĺňa všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, to znamená, že musí byť preukázané, že porušenie poškodeného bolo jednou z príčin vzniku škody. Uvedené platí aj pre nemajetkovú ujmu. Z vykonaného dokazovania vyplýva len to, že nebohý bol pod vplyvom vyššie uvedených látok, ale nevyplýva z neho príčinná súvislosť medzi ich požitím a smrťou nebohého. Preto súd prvej inštancie nepochybil, keď na túto okolnosť pri stanovení miery spoluzavinenia nebohého osobitne neprihliadol.