K oprávneniu Sociálnej poisťovne posudzovať, či išlo o pracovný úraz, ak zamestnávateľ úraz uzná ako pracovný

I. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v § 8 ods. 4 písm. b) a c) v spojení s § 8 ods. 1 neviaže pracovný úraz len na výkon takých pracovných povinností, ktoré vyplývajú z pracovného pomeru, ale tiež za plnenie pracovných úloh považuje inú činnosť na príkaz zamestnávateľa. Uvedený predpis v 8 ods. 1 definuje pracovný úraz ako taký, ktorý zamestnanec utrpel pri plnení pracovných úloh, v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi a zároveň za toto plnenie pracovných úloh v zmysle § 8 ods. 4 považuje nielen výkon pracovných povinností, ale tiež inú činnosť vykonávanú na príkaz zamestnávateľa a tiež činnosť, ktorá je predmetom pracovnej alebo služobnej cesty. Z ustanovenia § 220 ods. 1 zákonníka práce vyplýva, že plnenie pracovných úloh je v zákonníku práce i v zákone o sociálnom poistení definované rovnako. Odvolací súd nepovažoval za relevantné tvrdenie žalovanej, že ak zodpovedný zamestnávateľ vydal príkaz zamestnancovi zúčastniť sa športových hier, tak konal nad rámec svojich právomocí - v rozpore s § 47 a § 81 zákonníka práce, z čoho žalovaná vyvodila záver, že uvedená športová aktivita sa konala nie na príkaz zamestnávateľa, ale na báze dobrovoľnosti, a to i napriek tomu, že žalobca utrpel úraz pri športovej činnosti organizovanej jeho zodpovedným zamestnávateľom v pracovnej dobe a žalobcovi bola vyplatená mzda, resp. náhrada mzdy. Pokiaľ žalovaná namietala, že v zmysle § 81 písm. a) zákonníka práce bol žalobca povinný plniť len pokyny nadriadeného, vydané v súlade s pracovnými predpismi, a teda v pracovnej dobe vykonávať len prácu podľa pracovnej zmluvy, je potrebné zdôrazniť, že zamestnanec síce nie je povinný vykonávať činnosť nad rámec činností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, v súlade s § 8 ods. 1 písm. b) a c) však môže vykonať aj inú činnosť na príkaz zamestnávateľa a tiež činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty. Ustanovenie § 47 ods.1 písm. a) zákonníka práce je ustanovením, ktoré slúži na ochranu zamestnanca.

II. Úraz poškodeného bol teda príslušným orgánom registrovaný ako pracovný úraz a túto poistnú udalosť zamestnávateľ žalobcu pobočke Sociálnej poisťovne oznámil. Ak zamestnávateľ nepopiera, práve naopak uznal, že úraz žalobca utrpel pri ním organizovanom školení a v jeho rámci organizovaných športových hrách, teda že uvedený úraz je úrazom pracovným, pričom došlo i k registrácii pracovného úrazu príslušným orgánom, potom neexistuje žiadny dôvod, prečo by žalovaná mala vykonávať dokazovanie a sama rozhodovať, že úraz nie je pracovným úrazom. V prípade sporu o charakter úrazu patrí taký spor do právomoci všeobecného súdu v občianskom právnom konaní podľa 1, 2 a 3 časti Občianskeho súdneho poriadku, resp. od 01.07.2016 podľa Civilného sporového poriadku (§ 4 zákona č. 160/2015 Z. z. v spojení s § 14 zákonníka práce). Žalovaná ako subjekt povinný plniť na základe úrazového poistenia zamestnávateľa pritom sama neiniciovala súdny spor z titulu jej právneho záujmu na určení opaku.Z uvedeného vyplýva, že ak neexistuje spor medzi zamestnávateľom a zamestnancom o tom, že úraz je pracovným úrazom, potom žalovaná, bez ďalšieho, nie je oprávnená nerešpektovať skutočnosť, že úraz bol zamestnávateľom uznaný za pracovný a že ako pracovný úraz bol aj registrovaný.