K okruhu strán sporu v prípade žaloby o určenie, že majetok patrí do dedičstva a k následku neoznačenia niektorej z nich v žalobe

I. Pre sporové konanie začaté na základe žaloby jedným z dedičov po označených poručiteľoch treba považovať všetkých účastníkov konania v dedičstve za nerozlučných spoločníkov v zmysle ust. § 77 ods. 1 CSP, a to ako na strane žalobcu, tak aj na strane žalovaných. Procesným dôsledkom nerozlučného spoločenstva je, že rozhodnutie sa týka všetkých spoločníkov s rovnakým výsledkom, práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné, procesné dôsledky rozhodnutia sa týkajú všetkých spoločníkov, čoho dôsledkom je aj to, že procesný úkon niektorého zo spoločníkov sa týka všetkých spoločníkov. Dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, bez zreteľa na ich vôľu. Preto ide o nútené spoločenstvo. Vo vzťahu k tretím subjektom procesný úkon čo len jedného zo spoločníkov je účinný aj vo vzťahu k ostatným spoločníkom (pozri Najvyšší súd SR sp. zn. 5Cdo/264/2007). Právna úprava prechodu dedičských práv a povinností vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Od smrti poručiteľa do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu existuje určitá neistota v tom, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, ako bude vyporiadané medzi viacerými dedičmi, a kto dedičstvo fakticky preberie. Pokiaľ poručiteľ zanechal viac dedičov, títo sú v období od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva právoplatným rozhodnutím súdu považovaní za spoluvlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. V konaní o určenie predmetu dedičstva majú preto postavenie nerozlučných spoločníkov v zmysle citovaného ustanovenia § 77 ods. 1 CSP.

II. Podľa ust. § 165 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“) účastníkmi konania o dedičstve sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi. Určovacia žaloba na určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľoch, teda, že ju poručitelia vlastnili v okamihu svojej smrti, môže byť uplatnená tým, koho práv a povinností sa takéto určenie týka (vecná legitimácia). Takouto osobou môže byť ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho nástupcom. Rovnako v prípade, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol určitý majetok známy a nebol predmetom dedičstva, nebol prerokovaný, sú až do vyporiadania dedičstva týkajúcej sa tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie vyplývajúce z ust. § 77 ods. 1 CSP. Pokiaľ teda nebol ako strana sporu označený niektorý z právnych nástupcov poručiteľa , nebolo možné žalobe vyhovieť.

III. Vzhľadom na „medziobdobie“ od smrti poručiteľa do právoplatného rozhodnutia súdu o dedičstve bolo potrebné za sporové strany označiť nielen dedičov v zmysle ustanovenia § 473 OZ, ale aj ich právnych nástupcov.