K okruhu skutočností dokazovaných v správnom súdnictve
V správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, resp. vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia s výnimkou prípadov uvedených v ust. § 135 ods. 2 písm. a), písm. b) SSP, čo posudzovaný prípad nie je. Správny súd tak zásadne pri preskúmaní rozhodnutia žalovanej vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania žalovanej a konštatuje, že nakoľko správnemu orgánu iný dôkaz (uvádzaný v odvolaní) predložený nebol, ani dodatočne, logicky sa s ním nemohol v priebehu konania ani vysporiadať. Úlohou súdu nie je nahradiť správny orgán v jeho kompetencii, ani nahradiť správne uváženie uvážením súdu, ale naopak posúdiť, či sa správny orgán v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal so zisteným skutkovým stavom a či tam, kde sa jeho rozhodnutie opiera o správnu úvahu, nedošlo k vybočeniu z medzí a hľadísk stanovených zákonom.