K okruhu rozhodnutí, proti ktorým nie je prípustná žaloba na obnovu konania v zmysle § 399 CSP

Odvolací súd sa stotožnil i so správnym záverom prvoinštančného súdu, ktorý neuznal opodstatnenosť argumentácie žalobkyne; zopakovanej i v podanom odvolaní; že prebiehajúce konania o dovolaní, mimoriadnom dovolaní a ústavnej sťažnosti, jej so zreteľom na ust. § 399 CSP objektívne bránili podať pred ich právoplatným skončením žalobu na obnovu konania. Predmetnom právnej úpravy citovaného ustanovenia, ktoré z okruhu rozhodnutí, pri ktorých je obnova konania prípustná, celkom vylučuje všetky rozhodnutia, ktorých zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak, totiž nie je inštitút vyčerpania všetkých riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov; ako sa to nesprávne snaží interpretovať žalobkyňa; však iba vylúčenie (z obnovy konania) takých rozhodnutí, ktoré bez ohľadu na skutočnosť, že nadobudli právoplatnosť, možno neskôr zmeniť ak sa zmenili relevantné okolnosti (pomery). Medzi takéto rozhodnutia patria predovšetkým rozhodnutia ukladajúce povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky, splátky, vrátane výživného (§ 231 CSP), avšak i rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloletých. Za daného stavu, keď z ustanovenia § 399 CSP, avšak ani zo žiadneho iného ustanovenia Civilného sporového poriadku nemožno vyvodiť, že by vyčerpanie všetkých mimoriadnych opravných prostriedkov bolo podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania, nemôže potom obstáť tvrdenie žalobkyne, že prebiehajúce konania o dovolaní, mimoriadnom dovolaní Generálneho prokurátora SR a o jej ústavnej sťažnosti, jej objektívne bránili v podaní žaloby na obnovu konania.