K okamihu zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO pri zániku oprávnenia na výkon/prevádzkovanie činnosti
I. Keď v § 21 ods. 4 ZSP je jasne uvedené, že nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti, treba týmto dňom považovať prvý deň, v ktorý SZČO už nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť. Teda v prípade žalobkyne je týmto dňom 1. december 2020, čo aj sama žalovaná tvrdila, že dátum ukončenia podnikania žalobkyne je 1. december 2020 – podnikateľskú činnosť už nie je možné v tento deň vykonávať.
II. Ak by zákonodarca mal v úmysle určiť deň zániku poistenia v danom prípade obdobne ako pri iných poistencoch (t.j. ako pri SZČO ktorej nedosiahnutím zákonom stanovenej hranice príjmu zaniklo sociálne poistenie, resp. ako pri zamestnancovi, ktorému skončil pracovný pomer), bol by použil inú formuláciu, napr. že nemocenské poistenie zaniká posledným dňom oprávnenia na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 ZSP.