K okamihu vzniku bezdôvodného obohatenia v dôsledku investícií jedného zo spoluvlastníkov do spoločnej veci

Ak súhlasia ostatní spoluvlastníci s nákladom vynaloženým jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi na spoločnú vec (a je nerozhodné, či ide o náklady na nutnú úpravu alebo údržbu, či o náklady na inú než nutnú opravu a údržbu), ide o dohodu o hospodárení so spoločnou vecou a investujúci spoluvlastník má proti ostatným spoluvlastníkom právo na úhradu vynaložených prostriedkov, to isté platí v prípade rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka urobeného postupom podľa § 139 odst. 2 obč. zák. Ak nie je medzi spoluvlastníkmi dohodnuté, akým spôsobom sa budú na týchto investíciach podieľať, je rozhodujúca veľkosť spoluvlastníckych podielov. Ak ide o investície akéhokoľvek druhu, vynaložené niektorým zo spoluvlastníkov na spoločnou vec so súhlasom spoluvlastníkov ostatných (či vynaložené na základe princípu majority), sú ich časťou pripadajúcou na spoluvlastnícke podiely neinvestujúcich spoluvlastníkov splatné (ak nebola medzi nimi uzatvorená dohoda iná) už za trvania spoluvlastníctva a nie až po jeho zrušení a vyporiadaní. Investície vynaložené jedným zo spoluvlastníkov bez dohody s ostatnými a nemajúce základ v tzv. majorizácii zakládajúcej investujúcemu spoluvlastníkovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným spoluvlastníkom vzniklo. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie v súvislosti s vynaložením nákladov na nutnú opravu alebo údržbu vzniká za trvania spoluvlastníckeho vzťahu vynaložením týchto nákladov. Ak nejde o náklady na nutnú opravu alebo údržbu, vzniká táto povinnosť až pri zániku podielového spoluvlastníctva.