K okamihu skončenia reštrukturalizácie (v súvislosti s posúdením pohľadávok ako prednostných)

I. Spornou zostáva otázka, podľa ktorej žalobca tvrdí, že reštrukturalizácia pokračuje aj po vydaní uznesenia o jej skončení príslušným súdom podľa § 153 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, naproti tomu žalovaný poukazuje, že z ustanovenia § 120 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je zrejmé, že pohľadávky ktoré sa považujú za prednostné v reštrukturalizácii, sa v konkurze považujú za prednostné jedine a len vtedy, ak bol na majetok dlžníka počas reštrukturalizácie vyhlásený konkurz.
II. Krajský súd poukazuje na vyjadrenie žalovaného obsiahnuté v odvolaní proti jeho prvostupňovému rozhodnutiu, podľa ktorého nie je správna argumentácia žalobcu, že reštrukturalizácia sa vydaním uznesenia o jeho skončení nekončí a táto pokračuje v ekonomickej rovine až do úplného splnenia reštrukturalizačného plánu voči všetkým veriteľom dlžníka. Vydaným uznesením o skončení reštrukturalizácie sa má skončiť len jej formálna procesná časť.
III. Krajský súd rovnako ako žalovaný sa s týmto právnym názorom žalobcu nestotožňuje, keďže zákon o konkurze a vyrovnaní v žiadnom svojom ustanovení nerozdeľuje reštrukturalizáciu na nejaké fázy, resp. roviny, teda ekonomickú a právnu. Práve naopak, z viacerých ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii je zrejmé, že zákonodarca nemal úmysel, aby osobitne existovala ekonomická rovina reštrukturalizácie s právnymi účinkami, hoci práve ekonomická rovina reštrukturalizácie má nepopierateľný zmysel najmä pre veriteľov, avšak len vo faktickej rovine bez akýchkoľvek právnych následkov spájaných s jej začatím, vznikom a ukončením. Zákonodarca so skončením reštrukturalizácie v zmysle § 153 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii spája aj konkrétne právne následky, ktoré sú uvedené v ustanovení § 156 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré sú charakteristické pre trvanie reštrukturalizácie, pričom so skončením ekonomickej roviny reštrukturalizácie zákonodarca žiadne právne následky nespája, ani nemôže vyvodiť, že by po jej skončení v zmysle zákona vydaným uznesením o jej skončení mala ešte opätovne raz skončiť a to bez definovania právnych následkov tohto opätovného skončenia.
IV. Z uvedeného dôvodu sa krajský súd stotožňuje s právnym názorom žalovaného, že predmetné pohľadávky nie sú prednostnými pohľadávkami, pretože nebola splnená požiadavka podľa § 120 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keďže konkurz na majetok úpadcu nebol vyhlásený počas reštrukturalizácie, ale až viac ako dva mesiace po jej skončení v zmysle zákona.