K odstúpeniu od dohody o výmene bytov

V súdnej praxi nevznikajú žiadne pochybnosti o tom, že odstúpenie od dohody o výmene bytov (v zmysle § 716 odst. 2 obč. zák.) je jednostranným hmotnoprávnym úkonom, ktorý koná účastník dohody o výmene bytov a ktorý je určený (adresovaný) druhému, resp. ostatným účastníkom tejto dohody; nakoniec ani dovolateľ nemá žiadne pochybnosti o charaktere takého úkonu, pretože v dovolaní výslovne hovorí o hmotnoprávnom úkone, ktorým odstúupil od dohody o výmene bytov. Súdna prax taktiež dovodila, že účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime občianskeho zákonníka predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, tj. že sa dostane do sféry jeho dispozície (§ 45 odst. 1 obč. zák.). Slovné spojenie „dostane do sféry jeho dispozície“ nemožno stotožňovať s pojmom doručenie v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním treba rozumieť konkrétnu možnosť adresáta zoznámiť sa s jemu adresovaným právnym úkonom. Právna teória aj súdna prax takouto možnosťou chápe nielem samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie prípady, kedy doručením dopisu či telegramu obsahujúceho prejav vôle (hmotnoprávny úkon) do bytu adresáta či do jeho poštovej schránky, prípadne i vhodením oznámenia o uložení takejto zásielky do poštovej schránky, nadobudol adresát úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom úkonu; postačuje, že mal objektívne príležitosť tak učiniť.