K odôvodneniu odporu spočívajúcemu len v tvrdení, že veriteľ vyvíjal na žalovaného pri prevzatí záväzku nátlak

I. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná proti platobnému rozkazu, podala včas odpor „z dôvodu vytvárania psychického nátlaku na jej osobu pri realizácii prevzatia záväzku na tretiu osobu“ (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Takto podaný odpor podľa názoru odvolacieho súdu bezpochyby demonštruje nesúhlas žalovanej s uložením povinnosti poskytnúť žalobcovi peňažné plnenie a rozhodne ho nemožno považovať za „odpor bez odôvodnenia vo veci samej“. Žalovaná v odpore spochybňovala existenciu záväzkovoprávneho vzťahu medzi stranami sporu, resp. tvrdila neplatnosť jej záväzku ako dlžníka plniť žalobcovi ako veriteľovi finančnú sumu uloženú platobným rozkazom. Nebolo nutné, aby žalovaná v odpore reagovala na niektoré, či všetky skutočnosti, z ktorých žalobca vyvodzoval svoje právo. So zreteľom na uvedené potom podanie takéhoto odporu žalovanou bolo podaním odporu s odôvodnením vo veci samej, čo malo za následok zrušeniu platobného rozkazu ex lege v plnom rozsahu (§ 267 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z.) a súd prvej inštancie mal v spore nariadiť pojednávanie. Ak napriek tomu súd prvej inštancie odpor odmietol, odňal tým žalovanej možnosť ďalej konať pred súdom.

II. Odvolací súd uvádza, že žalovaná v odpore nepochybne vyslovila nesúhlas s povinnosťami uloženými v platobnom rozkaze v prospech žalobcu, namietala neplatnosť prevzatia záväzku, vyslovila, že nárok žalobcu považuje za neplatný. Odôvodnenie odporu žalovanou proti platobnému rozkazu považuje odvolací súd za odôvodnenie vo veci samej a zo strany žalovanej nie je nutné vyžadovať, aby dôvody neplatnosti konkretizovala vo vzťahu k tvrdeniam uvedeným v žalobe čo do základu a výšky s uvedením rozhodujúcich skutočností, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému peňažnému nároku, pretože touto obranou sa bude musieť vysporiadať súd prvej inštancie pri prejednaní veci v riadnom konaní.