K obsahu súdneho rozhodnutia v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny

I. Pojem „závažné porušenie pracovnej disciplíny“ predstavuje z hľadiska aplikácie právnej normy neurčitý právny pojem, a preto bol súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí povinný pri svojej argumentácii uviesť „myšlienkové kroky“ (úvahy), ktoré by zrozumiteľne a transparentne „premostili“ tento neurčitý pojem s konkrétnou skutkovou situáciou.

II. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vysvetliť (uviesť), či sa žalobca dopustil porušenia pracovnej disciplíny spôsobom, ktorý je uvedený v písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru, ak áno, či toto porušenie pracovnej disciplíny bolo takej intenzity, že ho bolo možné označiť za „závažné“, a to s prihliadnutím na závery ustálenej súdnej praxe v zmysle ktorej, musí toto porušenie s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti posudzovanej veci vykazovať takú intenzitu, že od zamestnávateľa (žalovaného) nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával s tým, že bolo povinnosťou súdu pri svojom rozhodovaní prihliadnuť i na osobu zamestnanca, ním zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, a to, či svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu a pod.

III. Zákonník práce rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny, a preto bolo potrebné, aby súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zaujal postoj i k týmto skutočnostiam, a to najmä za situácie, že medzi stranami sporu bola sporná práve skutočnosť, akej intenzity bolo porušenie pracovnej disciplíny (teda či závažné alebo menej závažné).