K obsahu povinnosti súdu rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania
Ani ustanovenie § 262 ods. 1 CSP, ktoré súdu ukladá rozhodnúť o trovách konania aj bez návrhu, nezbavuje stranu sporu povinnosti si tento nárok voči súdu uplatniť, pokiaľ si mieni nárok na ich náhradu uplatňovať. I nárok na náhradu trov konania musí rešpektovať vôľu účastníka sporu. Z výkladu tohto ustanovenia neplynie povinnosť súdu rozhodnúť o nároku úspešného účastníka výlučne len pozitívne a tento nárok priznať aj v prípade, ak nebol účastníkom uplatnený. Je nutné rozlišovať medzi povinnosťou súdu rozhodnúť o trovách konania aj bez návrhu (t.j. zákonnou povinnosťou, smerujúcou výlučne voči súdu, ktorou zákon tomuto ukladá povinnosť konkrétneho postupu) a povinnosťou účastníka sporu si nárok na trovy konania uplatniť (žalobca si tento nárok uplatňuje v žalobnej žiadosti, žalovaný vo vyjadrení sa k žalobe, alebo obaja v neskoršom štádiu prebiehajúceho konania). Záujem účastníka sporu na trovách je procesným nárokom, ktorý je spojený s konkrétnym súdnym konaním. Preto, ak si účastník sporu svoj nárok na náhradu trov neuplatní, je síce povinnosťou súdu o tomto nároku aj bez návrhu rozhodnúť, avšak už nie je povinnosťou súdu tento nárok (o ktorý neprejavil záujem) účastníkovi sporu priznať.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies