K obsahu pojmu „predbežné právne posúdenie“ a k povinnosti súdu vysporiadať sa s odklonom od tohto posúdenia
Predbežný charakter právneho posúdenia neznamená to, že sudca pri svojej úvahe a myšlienkovom postupe nezohľadnil všetky dostupné informácie a jeho konklúzia je z daného hľadiska neúplná alebo nepresná. Predbežnosť právneho posúdenia spočíva v tom, že sudca v aktuálnom štádiu procesu objektívne nemohol vychádzať z výsledkov riadneho dokazovania a ku konkrétnemu právnemu záveru dospel síce vyčerpávajúcim argumentačným spôsobom, ale iba v rámci prípravy pojednávania. Objektívne právo je súd vždy spôsobilý interpretovať, avšak záväzne aplikovať ho môže až na definitívne zistený skutkový stav v procesnom zmysle. V prípade predbežného právneho posúdenia veci nie je súd takto formulovaným záverom striktne viazaný, pretože opak by nevyhnutne viedol k absurdným dôsledkom aj k deformovaniu rozhodovacieho procesu. Tento postup je však limitovaný, pretože pokiaľ sudca sa chce zásadným spôsobom odkloniť od tohto názoru, je v záujme právnej istoty nevyhnutné, aby v odôvodnení rozhodnutia sa s týmto odklonom vysporiadal.