K obsahu a účinkom zaopatrovacej zmluvy a k jej posúdeniu, ak je uzatvorená súbežne s darovacou zmluvou

I. Odvolací súd už v minulosti pripustil, aby zaopatrovacia zmluva bola súčasťou darovacej zmluvy. Avšak pokiaľ sú oba úkony uzatvorené na jednej listine, stále ide o dva právne úkony, ktorých platnosť sa posudzuje osobitne. Z písomnej darovacej zmluvy nevyplýva, že by oba právne úkony boli vzájomne podmienené, a preto je možné ich navzájom oddeliť, teda sú spôsobilé samostatnej existencie.

II. Žalovaný sa zaviazal žalobkyňu ako darkyňu a oprávnenú z vecného bremena doopatrovať v chorobe a v starobe a vzorne sa o ňu strať v súlade s dobrými mravmi. Predmetné dojednanie však nepovažoval odvolací súd za platne dojednanú zaopatrovaciu zmluvu. Prevzatie záväzku poskytnúť primerané zaopatrenie v čase choroby a staroby sa uskutočňuje na základe zaopatrovacej zmluvy, ktorá sa uzatvára v zmysle ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. Súdna prax v prípade takýchto zmlúv vychádza z právneho názoru, že je potrebné, aby obsah zaopatrovacieho plnenia bol v zmluve vymedzený čo najpresnejšie, ale tiež aby si účastníci zmluvy boli vedomí, že v prípade neplnenia záväzku poskytovať zaopatrenie alebo v prípade neposkytovania riadneho zaopatrenia z tohto dôvodu, už nemožno žiadať o „zrušenie zmluvy“, ale možno sa len domáhať riadneho plnenia alebo jeho peňažného ekvivalentu. Záväzok povinnej osoby zaopatriť druhú zmluvnú stranu má byť vyjadrený formou presne špecifikovanou. Napríklad záväzok poskytnúť ubytovanie vrátane všetkých energií – elektr. energie, voda, plyn, stravu, ošatenie, lieky, pranie, privolanie lekárskej pomoci, odvoz k lekárovi.