K obmedzeniu využitia práva súdu podľa § 150 ods. 2 CSP v obchodných sporoch a jeho primárnemu využitiu v spotrebiteľských sporoch

I. Ustanovenie § 150 ods. 2 CSP upravuje situáciu, kedy súd zistí v konkrétnom sporovom konaní, že pre jeho rozhodnutie sú nevyhnutné ďalšie skutkové tvrdenia. Uvedené ustanovenie sa štandardne využíva v prípade sporov s ochranou slabšej strany, kedy skutkové tvrdenia uvedené procesne slabšou stranou naznačujú, že pre rozhodnutie vo veci samej by bolo nutné ešte ozrejmiť skutkový stav aj prostredníctvom ďalších podstatných a rozhodujúcich skutočností.

II. V prípade sporov, kde je daná procesná rovnosť sporových strán, typicky v prípadoch obchodných sporov však nie je dôvod, aby súd zasahoval do výberu prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Súd by tým mohol narušiť tzv. „rovnosť zbraní“, kedy by bez toho, aby určité skutkové tvrdenie poskytol žalobca alebo žalovaný, si výslovne vymienil poskytnutie skutkového tvrdenia, ktoré by mohlo zvrátiť rozhodnutie vo veci. Preto ust. § 150 ods. 1 CSP (správne ust. § 150 ods. 2 CSP – pozn.) upravilo oprávnenie súdu požiadať o doplnenie podstatných a rozhodujúcich skutočností ako fakultatívnu možnosť, ktorú súd využíva podľa vlastného uváženia v tých prípadoch, kedy dospeje k záveru, že vyžiadanie si skutkových tvrdení je v súlade so zásadami civilného sporového procesu a nezasiahne do rovnosti zbraní nad mieru odôvodnenú napr. ochranou slabšej sporovej strany.