K obmedzeniu vlastníckeho práva budúceho predávajúceho pomocou neodkladného opatrenia, ak s budúcim kupujúcim odmieta uzavrieť zmluvu

Odvolací súd poukazuje na to, že neodkladné opatrenie, ktorého predmetom má byť zákaz nakladania s vecami alebo právami, má svoje ústavné i zákonné limity, keď z ústavného hľadiska je nutné vychádzať z toho, že zákaz disponovania s vecami alebo právami je vždy zásadným zásahom do ústavou garantovaného vlastníckeho práva a Ústava Slovenskej republiky pripúšťa nútené obmedzenie vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere (čl. 20 ods. 4 ústavy), toto musí súd rešpektovať aj pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia a musí dbať na to, že neodkladné opatrenie je opatrenie výnimočnej povahy. Pri požadovaní zákazu dispozície s predmetom vlastníctva, prípadne spoluvlastníctva, je potrebné konkrétnymi úkonmi vlastníka doložiť, že zásah do jeho ústavného práva je opodstatnený a k uplatnenému právu navrhovateľa neodkladného opatrenia spĺňa požiadavku primeranosti. Pre obmedzenie vlastníka vo výkone jeho vlastníckych práv nemožno považovať za postačujúce tvrdenie žalobcov, že žalovaný dobrovoľne odmieta prejaviť vôľu v podobe uzavretia riadnej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom sú vyššie špecifikované nehnuteľnosti, ktoré užívajú z dôvodu, že nemajú možnosť riešenia svojej bytovej otázky, keďže byt, ktorí vlastnili predali za účelom získania peňažných prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny podľa riadnej kúpnej zmluvy, ktorú mali so žalovaným uzavrieť. Ohrozenie nároku žalobcov, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany nemožno ničím nahradiť a je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia.