K objektívnosti zistenia skutkového stavu v priestupkovom konaní
Odhliadnuc od skutočností, na ktoré už správne poukázal krajský súd vo svojom rozhodnutí, najvyšší súd považuje za potrebné ďalej uviesť, že vo vyjadreniach v konaní zainteresovaných osôb sa vyskytujú rozpory, ktoré zo strany správneho orgánu neboli žiadnym spôsobom odstránené. Správny orgán sa bez bližšieho zdôvodnenia v plnom rozsahu stotožnil iba so skutočnosťami uvádzanými v Úradnom zázname z 26. októbra 2014, avšak bez toho, aby tieto skutočnosti v ňom uvedené posúdil aj v súvislosti s ďalšími v konaní vykonanými dôkazmi. V danej veci teda existovali síce rovnocenné, avšak protichodné vyjadrenia týkajúce sa skutku kladeného žalobcovi za vinu, pričom bez odstránenia rozporov a pochybností, nie je možné za tohto dôkazného stavu vysloviť, či sa vôbec stal priestupok, pre ktorý sa konanie vedie.
Vzhľadom na uvedené, má najvyšší súd za to, že pokiaľ správny orgán vychádzal pri ustaľovaný skutočného stavu veci iba z Úradného záznamu z 26. októbra 2014 a ďalšie z obsahu administratívneho spisu plynúce skutočnosti nevyhodnotil vo vzájomnej súvislosti, pochybil. V priestupkovom konaní nesmie byť na ujmu objektívnosti zistenia skutkového stavu, aby dve skupiny rovnocenných dôkazov boli vyhodnotené v prospech jednej len preto, ž ide o dôkaz produkovaný orgánom objasňujúcim priestupok.