K objektívnej zodpovednosti a k zavineniu pri správnom delikte

Odvolací súd námietku žalobcu o zbavení sa objektívnej zodpovednosti za pracovný úraz s poukazom na § 196 ods. 2 Zákonníka práce nepovažoval za dôvodnú, pretože predmetom konania v danej veci nie je zodpovednosť za škodu spôsobenú pracovným úrazom, ale preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt, pri ktorom je podstatné zistenie protiprávneho konania alebo stavu. V tejto veci bolo zistené, že minimálne v čase pracovného úrazu zamestnanca žalobca nezabezpečil, aby uložený materiál v stĺpovom zakladači R4-02 a používané pracovné postupy pri viazaní jaklov ako aj organizácia práce v sklade hutného materiálu na pobočke Martin neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel nevykonal príslušné opatrenia, ďalej neurčil zamestnancom bezpečný pracovný postup pre odoberanie hutného materiálu v stĺpovom zakladači R4-02, kde bola nestabilne uložená hromada jaklov a tiež nekontroloval a ani nevyžadoval dodržiavanie predpisov týkajúcich sa BOZP a nekontroloval stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane bezpečného uloženia jaklov v stĺpovom zakladači R4-02. V konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého správneho rozhodnutia preto nemožno aplikovať ustanovenia § 196 ods. 2 Zákonníka práce o čiastočnom zbavení sa objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom; toto ustanovenie sa použije v civilnom konaní o zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze. V predmetnej veci však zisťovanie zákonných podmienok rozhodujúcich pre posúdenie zavinenia pre účely zistenia nároku na náhradu škody zo vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom nebolo právne relevantné, pretože postup a rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty za správny delikt bol odôvodnený porušením, resp. nesplnením povinností vyplývajúcich pre žalobcu ako zamestnávateľa z vyššie citovaných predpisov, pričom treba zdôrazniť, že ide o zodpovednosť objektívnu, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie žalobcu.

K tomu odvolací súd dodáva, že správne delikty právnických osôb sa v zmysle teórie správneho práva (doc. JUDr. Machajová, CSc. a kol. – Všeobecné správne právo – 5. aktualizované vydanie Vydavateľ: Eurokódex, Bratislava 2010, ISBN 978-80-89447-27-5) zásadne neviažu na zavinenie. Podnikajúca právnická osoba je za tento delikt objektívne zodpovedná, pričom súčasná právna úprava takmer vôbec neumožňuje zbaviť sa čo i len čiastočne zodpovednosti zaň, pretože prevažne neupravuje všeobecné liberačné dôvody. Z toho vyplýva záver, že právnická osoba zodpovedá výlučne za spôsobený protiprávny stav bez ohľadu na zavinenie.