K nutnosti zohľadnenia odsúdenia súdom iného členského štátu EÚ pri ukladaní trestu a určovaní jeho výmery
I. Odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ ide o odsúdenie za čin, ktorý je trestný i podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, sa na účely trestného konania, ktorého jedným z účelov je aj podľa zákona spravodlivé potrestanie páchateľa trestného činu, teda uloženie príslušného druhu a výšky trestu podľa všetkých ustanovení Trestného zákona, ktoré v konkrétnom jednotlivom prípade je potrebné zohľadniť a použiť (t. j. aj čo sa týka sprísnenej trestnej sankcie v prípadoch určitých trestných činov s ohľadom na recidívu ich páchania zo strany páchateľa), zohľadní rovnako, ako keby išlo o odsúdenie súdom Slovenskej republiky.
II. Najvyšší súd síce zaujal stanovisko k nemožnosti uloženia súhrnného a spoločného trestu, žiadnym spôsobom sa však nevysporiadal so skutočnosťou, že predchádzajúce odsúdenie sťažovateľa bolo okresným súdom pri ukladaní trestu a určovaní jeho výmery absolútne opomenuté. Je ústavne neakceptovateľné, aby súd pri ukladaní trestu žiadnym spôsobom nezohľadnil skoršie právoplatné odsúdenie rakúskym súdom.