K nutnosti zachovania lehoty na uplatnenie práva prehlasovaného vlastníka aj proti novým vlastníkom bytov a nebytových priestorov

Vzhľadom k tomu, že prehlasovaný vlastník má právo domáhať sa rozhodnutia iba žalobou na súde, je nepochybné, že v lehote, ktorá je určená na uplatnenie tohto práva, musí byť, aby bola táto lehota zachovaná, podaná žaloba na súde. Aj keď rozhodnúť o takejto žalobe možno iba v prípade, ak sú stranami sporu buď ako žalobcovia alebo žalovaní uvedení všetci vlastníci bytov alebo nebytových priestorov v dome, zákon neurčuje žiadnu lehotu, v ktorej by sa museli v tejto lehote stať stranami sporu tieto subjekty. Lehota, ktorá je uvedená v ust. § 14a ods. 8 zák. č. 182/1993 Z.z. slúži na uplatnenie práva prehlasovaného vlastníka, nevymedzuje osoby, ktoré sa majú (musia) konania z pohľadu pasívnej vecnej legitimácie zúčastniť. Preto, ak v stanovenej lehote bolo začaté konanie v zmysle tohto ustanovenia, žalobca môže aj po uplynutí takejto lehoty robiť dispozície s okruhom sporových strán na strane žalovaných, t.j. navrhnúť, aby do konania pristúpil ďalší žalovaný, alebo aby doterajší žalovaný z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil niekto iný, ak bude týmto dosiahnutý stav, že sa konania zúčastní ten vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, v súvislosti s ktorým sa rozhoduje. Žaloba nemôže byť zamietnutá len preto, že pristúpenie alebo vstup do konania boli navrhnuté, alebo bolo súdom o nich rozhodnuté až po uplynutí tejto zákonnej prekluzívnej lehoty. Na tomto závere nič nemení ani to, že v tomto prípade ide o nerozlučné procesné spoločenstvo. Nerozlučné spoločenstvo smeruje v civilnom sporovom konaní k tomu, aby bolo zaistené, že sa rozhodnutie súdu bude vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, ak si to vyžaduje hmotno-právna povaha predmetu konania. Nerozlučné spoločenstvo nevyžaduje, aby boli účastníkmi konania všetci, ktorých práva a povinností sa rozhodnutie týka už v čase začatia konania, ale vždy až v dobe rozhodnutia súdu o žalobe.