K nutnosti výsluchu znalca v konaní o spôsobilosti na právne úkony

I. Vyhodnotenie hmotnoprávnych predpokladov pre zásah do spôsobilosti na právne úkony resp. jeho modifikáciu, si vyžaduje ,,kvalifikovanosť“ subjektov posudzujúcich zdravotný stav, resp. rozsah a intenzitu obmedzení, ktoré sú potrebné. Z citovaného ustanovenia § 244 CMP vyplýva nielen povinnosť ustanoviť znalca na posúdenie otázok, ktoré bezprostredne súvisia so zdravotným stavom osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, ale aj znalca vypočuť. Len úplné a spoľahlivé zistenie osobných pomerov osoby, ktorej konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa týka, konfrontované s výsledkami znaleckého posudku umožnia súdu zistiť skutočný stav veci. Vyšetrovací princíp v mimosporovom konaní spolu s princípom oficiality a materiálnej pravdy zdôrazňuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutočného stavu a teda vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli (čl. 6 Základných princípov CMP). Pri posudzovaní dôvodnosti uplatnenej námietky dovolací súd zohľadnil nielen nesprávny procesný postup súdu spočívajúci v nedostatočnom zistení skutočného stavu veci, ale aj navrhované obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ktoré vážnym spôsobom zasiahne do prirodzených práv fyzickej osoby (jej práva na súkromie a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti).

II. Namietané nevypočutie znalca v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony dovolateľkou bolo opodstatnené s prihliadnutím aj na ňou navrhované opätovné posúdenie jej zdravotného stavu novým znalcom, a preto aj z tohto dôvodu bolo dovolanie dôvodné.