K nutnosti odôvodnenia priznaného znalečného špecifikáciou jednotlivých položiek

I. Je treba prisvedčiť názoru odvolateľa o tom, že v posudzovanom prípade nie je možné ustáliť, či prvoinštančný súd pri priznávaní znalečného ustanovenej znalkyni, pri použití správneho hmotnoprávneho predpisu (vyhlášky č. 491/2004 Z.z. v platnom znení), priznal znalečné v správnej výške. Odvolací súd poukazuje na to, že prvoinštančný súd pri priznávaní znalečného postupoval podľa vyúčtovania predloženého znalkyňou bez zaoberania sa správnosťou, potrebou a rozsahom jednotlivých položiek vyúčtovanej znaleckej odmeny; dôsledkom uvedeného je potom fakt, že správnosť celkovej výšky znaleckej odmeny priznanej znalkyni súdom podľa § 3 ods. 1, § 5 písm. b/, § 14 ods. 3 písm. a/, b/, c/ vyhl. č. 491/2004 Z.z. a ani všeobecnú konštatáciu o tom, že „náročnosť a rozsah vykonanej psychodiagnostiky podrobne opísanej a vyhodnotenej v znaleckom posudku, zodpovedá znalkyňou predloženému vyúčtovaniu, obsahu a rozsahu znaleckého posudku“, nie je možné preskúmať.

II. Súd prvej inštancie sa v novom rozhodnutí o priznanej znaleckej odmene bude dôsledne zaoberať vyúčtovaním a rozsahom jednotlivých položiek vyúčtovanej znaleckej odmeny (pre tento účel sa javí byť vhodné vyzvať znalkyňu na predloženie presnej špecifikácie potreby a rozsahu vykonaných úkonov, za ktoré si vyúčtovala podľa § 3 ods. 1 vyhlášky č. 491/2004 Z.z. odmenu), a tieto potom pri priznávaní presne špecifikuje.