K nutnosti dodržania postupu podľa § 131 Trestného poriadku pri výsluchu maloletého
SR:
Trestný poriadok ako jediná zákonná norma upravujúca práva detí v trestných konaniach je nastavená takým spôsobom, že o dieťati sa neuvažuje ako o subjekte práv, ale ako o objekte, ktorý môže byť využitý pre potreby dokazovania a v takom prípade je nutné s ním zaobchádzať v záujme jeho ochrany špeciálnym spôsobom oproti dospelej osobe. Trestný poriadok nepozná pojem obeť trestného činu, len pojem poškodený, ktorému priznáva niektoré procesné práva, no v prípade dieťaťa tieto má uplatňovať zákonný zástupca dieťaťa alebo jeho opatrovník, a teda špeciálny prístup alebo podmienky sa dieťaťu ako poškodenej osobe v postate nevytvárajú. Maloleté dieťa ako obeť trestného činu je tou najzraniteľnejšou osobou, preto aj s poukazom na rozumovú vyspelosť spojenú s vekom súdy a orgány činné v trestnom konaní pri realizácií úkonov (napr. aj výsluchu) upúšťajú od prílišného formalizmu. Nemožno sa teda dovolávať striktného postupu v zmysle § 131 Trestného poriadku, keď maloleté dieťa (u ktorého bola navyše zistená znížená mentálna úroveň oproti skutočnému veku) nie je schopné niekoľkostranovému poučeniu porozumieť a vlastnoručným podpisom potvrdiť jeho prečítanie.