K nepriznaniu trov podľa § 257 CSP v spore o zrušenie vecného bremena, ak je sporná len výška finančnej náhrady za zrušenie

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pretože žalobou podanou žalobkyňou sa táto domáhala zrušenia vecného bremena k nehnuteľnostiam, ktoré boli v jej výlučnom vlastníctve, za finančnú náhradu oprávneného z vecného bremena - žalovaného. Žalovaný súhlasil so zrušením vecného bremena počas celého konania, avšak spornou zostala výška finančnej náhrady, s ktorou žalovaný nesúhlasil a dva súkromné znalecké posudky nepovažoval z hľadiska určenia výšky finančnej náhrady za správne. Žalovaný teda súhlasil so žalobným návrhom v časti zrušenia vecného bremena. Súd prvej inštancie do konania ustanovil znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie - odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý určil všeobecnú hodnotu sporných nehnuteľností sumou 82 800 eur. Uvedenú hodnotu nehnuteľností akceptovali aj žalobkyňa aj žalovaný a rovnako tak akceptovali aj hodnotu finančného vyrovnania, ktoré predstavuje polovicu všeobecnej hodnoty nehnuteľností, teda 41 400 eur. Odvolací súd poukazujúc na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že v konečnom dôsledku mali obe strany sporu záujem na zrušení vecného bremena a vzhľadom k tomu, že sporná zostala výška finančnej náhrady, na ktorej sa strany nevedeli dohodnúť, bolo jedinou možnosťou zrušiť vecné bremeno súdnym rozhodnutím, preto je potrebné konštatovať, že obe strany sporu boli v konaní čiastočne úspešné i čiastočne neúspešné. Odvolací súd je jednoznačne toho názoru, že ako spravodlivé rozhodnutie o nároku náhradu trov je také, ktorým súd neprizná nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán.