K nepriznaniu náhrady trov konania

Iba samotné konštatovanie, že rozhodnutie o výnimočnom nepriznaní práva na náhradu trov konania nezasiahne nepriaznivo do majetkovej sféry úspešného účastníka konania bez toho, aby sa správny súd majetkovou sférou tohto účastníka konania akokoľvek zaoberal je neprípustné a takýto postup možno hodnotiť ako svojvoľný, ktorý je spôsobilý zasiahnuť do základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 36 ods. 1 Listiny.

Použitie ustanovenia § 167 ods. 3 písm. a) SSP neodôvodňuje ani fakt, že účastník konania nie je solventný, alebo že zárobková a majetková situácia u účastníka, ktorý v konaní zvíťazil je lepšia ako u druhého účastníka. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, na dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

Najvyšší súd konštatuje, že ak mal správny súd v úmysle použiť moderačné právo, bol povinný vytvoriť procesný priestor pre žalobcu, aby vyjadril svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia, a teda účastník konania mal právo byť explicitne vyzvaný, aby včas vyjadril svoje stanovisko. Z obsahu súdneho spisu však takýto postup správneho súdu nevyplýva. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa je takisto správny súd povinný vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť, pretože v opačnom prípade takýto postup vykazuje znaky svojvôle. Nie je prípustné odôvodnenie obsahujúce iba odkaz na výpoveď účastníka konania bez toho, aby bolo možné zistiť z akých podkladov správny súd čerpal svoje zistenia pre následný záver o odôvodnenosti aplikovať citované ustanovenie.