K nepriznaniu náhrady trov konania za návrh na pokračovanie v konaní
I. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľky, že jej nebola priznaná náhrada za úkon – návrh na pokračovanie v konaní, ústavný súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, z ktorého vyplýva, že tento úkon mestský súd „nepovažoval za písomné podanie na súd tak, ako to má na mysli vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, nakoľko toto podanie bolo bez vecného obsahu, neobsahovalo žiadnu právnu argumentáciu vyvracajúcu tvrdenia protistrany“.
II. Ústavný súd zastáva názor, že v súvislosti s touto námietkou sťažovateľky je podstatné, že súd sa sťažnostnou argumentáciou sťažovateľky zaoberal a poskytol jej na ňu odpoveď, o ktorej nie je možné prijať záver, že by sa vymykala akejkoľvek logike alebo nekorešpondovala s výrokom, ktorým bol konštituovaný nárok na náhradu trov konania.