K nepriznaniu náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa

I. Nie je absolútne na mieste vytýkať sťažovateľke jej aktívne vystupovanie v konaní po tom, ako namietala nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, a z tohto dôvodu ju ako plne úspešnú v konaní sankcionovať nepriznaním náhrady trov konania, pretože jej aktívny postoj, resp. aktívna obrana v konaní bola len výsledkom procesného opomenutia, resp. procesnej nedbanlivosti okresného súdu, prípadne aj žalobcu, ktorý po preskúmaní pravdivosti skutočností týkajúcich sa nedostatku pasívnej vecnej legitimácie sťažovateľky mohol vziať svoj žalobný návrh proti jej osobe späť, avšak tak neurobil.

 II. Tým, že okresný súd sa návrhmi sťažovateľky riadne nezaoberal a žalobu voči nej nezamietol ihneď, ako bol nedostatok jej vecnej pasívnej legitimácie preukázaný, a ani žalobca nevzal svoj žalobný návrh proti sťažovateľke späť, bola sťažovateľka de facto až do zamietnutia žaloby voči jej osobe rozsudkom nútená vystupovať ako účastníčka konania a ako účastníčke konania jej prináležalo uplatňovanie práv a plnenie si povinností spojených s týmto účastníctvom v konaní. Na základe uvedeného ústavný súd považuje výklad

okresného súdu, a teda aj krajského súdu (keďže krajský súd s týmto výkladom okresného súdu vyjadril súhlas), týkajúci sa ustanovenia § 150 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého aktívna obrana sťažovateľky v konaní je dôvodom na nepriznanie jej náhrady trov konania, za hrubo arbitrárny, popierajúci zmysel a podstatu uvedenej právnej normy, nespravodlivý, a v konečnom dôsledku trestajúci účastníka konania.