K neprijateľnosti dojednaní o obmedzení dispozícií so založenou nehnuteľnosťou v súvislosti s uzavretím zmluvy o úvere

I. Pokiaľ ide o tzv. negatívne záväzky žalobcov v zmysle čl. 9.2. zmluvy o poskytnutí úveru (t. j. povinnosť žalobcov vopred žiadať súhlas žalovaného na prijatie iného záväzku, prebratie ručenia, zriadenie záložného práva k vlastnému majetku, predaj vlastného nehnuteľného majetku, zmenu stavby a udržiavacie práce k založenej nehnuteľnosti, založenie právnickej osoby, vloženie svojho majetku do právnickej osoby, zbavenie sa závažnej časti svojho majetku vrátane jeho dlhodobého prenájmu a darovania a povinnosť neznevýhodňovať iných veriteľov pred žalovaným, pod hrozbou predčasnej splatnosti zostatku úveru v možnej kumulácii s ďalšími v zmluve uvedenými sankciami), ktoré aj podľa názoru dovolacieho súdu neprimerane zasahujú do vlastníckych práv žalobcov a ich zmluvnej voľnosti, sa postavenie žalobcov stane istejším, pretože za súčasného stavu im hrozí sankcia resp. pre žalobcov neželaný nepriaznivý následok za konania, ktoré sú v podstate výkonom ich ústavných práv a slobôd.

II. Žalobcovia teda v obave pred možným uplatnením týchto sankcií zo strany dodávateľa (žalovaného) sú nútení tolerovať resp. trpieť tieto obmedzenia, čo je v rozpore so zásadou všetko je dovolené, čo nie je zákonom zakázané, a zásadou individuálnej autonómie (slobody vôle) a nedotknuteľnosti vlastníckeho práva, na ktorých je vybudované súkromné (civilné) právo ako ucelená časť slovenského právneho systému. Na uvedenom nič nemôže zmeniť fakt, že žalobcovia neplánujú uvedené zmluvné ustanovenia porušiť (teda v nich uvedené práva a slobody využiť, realizovať), a rovnako ani fakt, že žalovaný deklaroval vôľu nepristúpiť k sankcionovaniu žalobcov za takéto konania, aj keď podľa predmetnej zmluvy takéto oprávnenie má. Slobodná možnosť subjektov v súkromnoprávnych vzťahoch mať, nadobúdať či využívať svoj majetok (vlastnícka sloboda) a slobodná možnosť nakladania s majetkom alebo majetkovými hodnotami a práva (zmluvná sloboda) musí byť garantovaná za každých okolností a v prípade jej ohrozenia jej musí byť poskytnutá právna ochrana. Záujem na ochrane týchto slobôd je vyšší, hodnotnejší ako záujem na zabezpečení peňažnej pohľadávky dodávateľa (ktorá je navyše zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti), a preto musí dostať prednosť. V kontexte uvedeného dovolací súd zastáva názor, že tieto slobody žalobcov (resp. ich nerušený výkon) sú uvedenými ustanoveniami zmluvy reálne ohrozené, a teda žalobcovia majú na určení neplatnosti a neprijateľnosti týchto zmluvných podmienok naliehavý právny záujem.