K nepresťahovaniu sa obdarovaného za osamelým darcom v prípade zhoršenia jeho zdravotného stavu ako k dôvodu pre vrátenie daru
Aj nezáujem žalovaného počas dlhšieho obdobia mohla darkyňa vnímať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Niet pochýb, že výslovným prianím darkyne bolo spojiť darovanie bytu s presťahovaním sa žalovaného do M., čoho dôsledkom by bola istota darkyne mať vo svojej blízkosti osobu, na ktorú sa môže v budúcnosti spoľahnúť a kedykoľvek obrátiť o pomoc. Nie je bez logickej súvislosti to, že práve za situácie, kedy darkyňa mala prerušený kontakt so svojimi vlastnými dcérami a cítila sa osamelá, túžila mať vo svojej blízkosti príbuznú osobu, ktorú si zaviazala darovaním bytu. Odvolací súd vyslovuje presvedčenie, že už len samotná fyzická blízkosť žalovaného bola pre darkyňu tak významná, že pokiaľ nesplnil čo sľúbil, teda neprisťahoval sa do M., spôsobil jej sklamanie. Logickým dôsledkom postupu poručiteľky bolo preto v dôsledku sklamania domáhať sa vrátenia daru. Odvolací súd nemá žiadnu pochybnosť, že pohnútky poručiteľky sa riadili vyššie uvedeným. Odvolací súd v závere uvádza, že nedodržiavanie pravidiel mravného správania sa nie je možné vidieť vždy výlučne v reálnych úkonoch, ale aj v pasivite tam, kde je aktivita žiaduca.