K neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti na syna a jeho manželku za účelom ich spoločného bývania, ak títo pri jej uzavretí zatajili, že uvedený úmysel v skutočnosti nemajú
I. Žalobkyňa, žalovaná 1/ a pôvodne žalovaný 2/ boli pri uzatváraní kúpnej zmluvy vo vzájomnom vzťahu blízkych osôb.
II. Vzájomné vzťahy blízkych osôb sú spravidla založené na väčšej otvorenosti, úprimnosti, informovanosti, dôvere, ale aj na pocite väčšej zodpovednosti voči sebe navzájom. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie hodnotil správanie žalovanej 1/ a pôvodne žalovaného 2/ vo vzťahu k žalobkyni ako osobe blízkej, zároveň odkázanej na pomoc žalovaného 2/, s ktorou dojednávali zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností významnej hodnoty, pričom sa v konaní preukázalo, že prevod týchto nehnuteľností bol v skutočnosti bezodplatný, i keď zmluva bola vyhotovená ako kúpna zmluva, aj z hľadiska dobrých mravov. Dospel k záveru, že uzavretie takejto zmluvy so žalobkyňou je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalovaná 1/ a pôvodne žalovaný 2/ žalobkyni zamlčali dôvody vážneho narušenia svojho manželstva, ktoré v skutočnosti bránili naplniť nimi tvrdený záujem o trvalé bývanie v prevádzanom dome a takýto záujem z ich strany nemohol byť vážne mienený. Podľa názoru súdu nie je takéto správanie akceptovateľné z hľadiska všeobecne platných a uznávaných pravidiel morálky, ktorých dodržiavanie sa vyžaduje v ľudskej spoločnosti.