K neplatnosti dražby nehnuteľnosti určenej na bývanie z dôvodu nezákonného určenia miesta jej konania

Podľa § 11 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Ak ide o dobrovoľnú dražbu nehnuteľností určenej na bývanie, je spravidla v rozpore s požiadavkou primeranosti a vhodnosti stanovených podmienok dražby také určenie miesta konania dražby, ktoré v dôsledku jeho neprimerane veľkej vzdialenosti od draženej nehnuteľnosti, obmedzí možnosť účasti na dražbe tých záujemcov, pre ktorých môže byť geografická poloha nehnuteľností rozhodujúca. Samotná vzdialenosť miesta konania dražby od miesta draženej nehnuteľnosti nemusí byť vždy dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby, ale dôvodom jej neplatnosti bude vždy vtedy, ak táto vzdialenosť viedla, prípadne spôsobila ohrozenie alebo porušenie práv dražbou dotknutých osôb, a to napríklad tak, že im hoci len nepriamo znemožnila účasť na dobrovoľnej dražbe, t.j. ak táto vzdialenosť bola neprimeraná od draženej nehnuteľnosti. Za neprimerané možno bez ďalšieho považovať iba také miesto konania dražby, ak ním je v prípade dražby bežnej nehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu) určenej na každodenné bývanie, miesto vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza. Záver o neprimeranosti a nevhodnosti miesta konania dražby, bude teda závisieť od posúdenia konkrétnych okolností toho ktorého prípadu, vyhodnotením ktorých súd môže dospieť k tomu, že určením miesta konania dražby skutočne spôsobilo, prípadne mohlo spôsobiť sťaženie účasti dražiteľov, predovšetkým z blízkeho okolia, ak išlo o nehnuteľnosť určenú na bývanie, na dražbe (pozri aj uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo/58/2018).