K nemožnosti odôvodnenia rozhodnutia o nepriznaní trov za podanie námietky zaujatosti argumentami týkajúcimi sa podstaty samotnej námietky

I. Konajúci sudca založil svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie VSÚ o nepriznaní trov za úkon právnej služby (spracovanie a podanie námietky zaujatosti) na dôvodoch, ktoré sa týkajú samotnej podstaty uplatnenej námietky zaujatosti, nie úkonu právnej služby ako takého. Je pritom neprípustné, aby sudca v konaní o sťažnosti proti uzneseniu VSÚ o výške trov konania prehodnocoval samotnú námietku zaujatosti z akéhokoľvek hľadiska (či už ide o zneužitie práva, jej dôvodnosť a iné), keďže na uvedený postup nemá právomoc. V napadnutom uznesení konajúci sudca síce uviedol, že krajský súd na základe sťažovateľom podanej námietky zaujatosti vylúčil sudkyňu z rozhodovania jeho právnej veci, avšak uvedené rozhodnutie spochybňuje z dôvodu, že krajský súd podľa neho nemal dostatok informácií, aby posudzovanú vec vnímal v širšom kontexte. Konajúci sudca predkladá vlastný názor na posúdenie uplatnenej námietky zaujatosti, ktorý má byť zároveň dôvodom na zamietnutie sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu VSÚ.

II. Ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom prípade došlo k svojvoľnej aplikácii normy jednoduchého práva. Konajúci sudca bez toho, aby vyhodnotil, či trovy sporného úkonu právnej služby vznikli v napadnutom konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva, či sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené a bez toho, aby záver, ku ktorému dospel, riadne a zrozumiteľne odôvodnil, sa zameral na prehodnocovanie námietky zaujatosti. Podľa názoru ústavného súdu v právnej veci sťažovateľa sa okresný súd pri aplikácii právneho predpisu natoľko odchýlil od jeho ustanovení, že zásadne poprel jeho účel a význam, v dôsledku čoho je napadnuté uznesenie ústavne neakceptovateľné a neudržateľné.