K nemožnosti analogickej aplikácie ustanovenia § 390 CSP, ak rozhodnutie súdu 1. inštancie a potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu boli zrušené dovolacím súdom
I. Z prehľadu procesného vývoja, ako ho opísal sťažovateľ a ako je potvrdený aj prílohami k ústavnej sťažnosti, vyplýva, že došlo k splneniu iba podmienky podľa § 390 písm. b) CSP. Krajský súd síce rozhodoval o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie, avšak súčasne nedošlo k splneniu podmienky podľa § 390 písm. a) CSP, pretože krajský súd v predchádzajúcom konaní ešte nezrušil rozsudok súdu prvej inštancie. V poradí prvým rozhodnutím krajského súdu bol rozsudok okresného súdu potvrdený, k zrušeniu oboch rozsudkov došlo až na základe uznesenia najvyššieho súdu.
II. Je teda zrejmé, že v prípade sťažovateľa neboli splnené podmienky na aplikáciu § 390 CSP, procesným postupom krajského súdu neboli porušené procesné predpisy a krajský súd nemal povinnosť osobitne sa vyjadriť k otázke aplikácie tohto ustanovenia.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies