K nedostatočne rýchlemu rozhodnutiu o späťvzatí žaloby a dlhšiemu trvaniu prekážky litispendencie, ktoré mali za následok preklúziu práva

I. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že právny úkon späťvzatia žaloby bol súdu prvej inštancie doručený dňa 24. januára 2022, ale súd o zastavení konania rozhodol až po uplynutí troch mesiacov a to až ku dňu 06. mája 2022, pričom tento prieťah na strane súdu mal za dôsledok to, že žalobcovi medzitým, t. j. do 28. apríla 2022 uplynula hmotnoprávna lehota podľa Zákonníka práce na podanie novej žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, táto neobstojí, nakoľko v danom prípade súd prvej inštancie správne postupoval v zmysle § 145 Civilného sporového poriadku a konanie zastavil. Podľa dovolacieho súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania bolo v primeranej lehote a jeho postup nebolo možné hodnotiť ako svojvoľný. II. Súd nemôže niesť zodpovednosť za to, akou formou a kedy sa rozhodne žalobca uplatniť na súde svoj nárok, keďže ide o skutočnosti súdom neovplyvniteľné a plne závislé na rozhodnutí žalobcu ako iniciátora súdneho sporu. Žalobca je tzv. pánom sporu a rozhoduje o tom, ako so žalobou naloží. Späťvzatie žaloby predstavuje taký procesný úkon, ktorý je realizovaný vo vzťahu k súdu, a ktorého účinky nastávajú okamihom, keď sa dostanú do dispozície súdu. Po tomto okamihu už nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Preto súd prvej inštancie nepochybil, keď na základe späťvzatia žaloby konanie v súlade s ustanovením § 145 CSP zastavil. Najvyšší súd uvádza, že procesný postup súdu prvej inštancie v spojení s odvolacím súdom bol správny a tá skutočnosť, že súd prvej inštancie rozhodol podľa dovolateľa neskoro a spôsobil prieťahy v konaní, ktoré mali za následok znemožnenie podania novej žaloby, nemožno vyhodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces.

Poznámka: Problematiky sa týka aj rozhodnutie Krajského súdu Trnava, sp.zn. 11Co/102/2022