K navodeniu zdania zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pre účely vyplatenia dávok a neúspech v konaní o regresnom nároku Sociálnej poisťovne ako dôvod pre nepriznanie náhrady trov

I. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na závere, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je dôvodným žalovanému napriek jeho úspechu v spore nepriznať náhradu trov konania podľa § 257 CSP. Za tieto dôvody považoval skutočnosť, že žalobca vinou žalovaného dôvodne predpokladal naplnenie predpokladov zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu, keď tento svoju zodpovednosť za smrteľnú dopravnú nehodu poistenca žalobcu riadne a včas pri vyšetrovaní Inšpektorátu práce Trnava nerozporoval, v žiadosti o vyplatenie odškodného žiadal žalobcu, aby odškodnil pozostalú manželku a syna poškodeného v rozsahu 100 %, z čoho je zrejmé, že účelovo prijímal svoju zodpovednosť za smrteľný úraz svojho zamestnanca až dovtedy, kým žalobca vyplácal pozostalým dôchodkové dávky, avšak pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na regres voči nemu, tak svoju zodpovednosť začal popierať. S takýmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje.

II. Predmetom sporu je nárok Sociálnej poisťovne voči tretej osobe na náhradu škody voči tretím osobám, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby, teda spor svojou povahou a okolnosťami bežný (v konaní sa neriešila doposiaľ neriešená zložitá právna problematika), že žalovaný od začiatku súdneho konania odmietal, že by v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania došlo ku vzniku škody na strane žalobcu tvrdiac, že pán G. utrpel pracovný úraz s následkom smrti výlučne v dôsledku jeho neuváženého a riskantného postupu pri výkone pracovnej činnosti vodiča nákladného vozidla v medzinárodnej kamiónovej doprave a vzhľadom na tieto skutočnosti od počiatku považoval žalobný návrh za nedôvodný a v konaní sa domáhal jeho zamietnutia a priznania mu plnej náhrady trov konania.