K následkom vyrubenia dane po uplynutí zákonnej lehoty a vráteniu uhradenej sumy
I. V prípade vyrubenia rozdielu DPH správcom dane po uplynutí lehoty podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku ide o vybočenie orgánu štátu z ústavného rámca jeho činnosti (konať spôsobom ustanoveným zákonom), ale zároveň tento postup spôsobil aj objektívnu nemožnosť požadovať vrátenie sumy zaplatenej sťažovateľkou na základe tohto rozhodnutia ako preplatku na dani v lehote predpokladanej daňovým poriadkom, teda v lehote uplynuvšej ešte pred vyrubením dane. Preto aplikácia § 79 ods. 5 daňového poriadku na vec sťažovateľky je vylúčená. Predpokladom uplatnenia tohto ustanovenia v právnom štáte je totiž nevyhnutne vyrubenie dane štátnym orgánom v lehote, v ktorej zákon takéto vyrubenie pripúšťa a zároveň v ktorej je následne reálne možné požadovať zo strany daňového subjektu jeho vrátenie ako daňového preplatku, ak nastanú okolnosti, s ktorými právny poriadok vrátenie platby spája. Výklad poskytnutý najvyšším súdom, ktorý nevzal na zreteľ okolnosť vyrubenia rozdielu dane po uplynutí zákonnej lehoty spôsobujúcej aj objektívnu nemožnosť naplnenia § 79 ods. 5 daňového poriadku zo strany sťažovateľky, ústavný súd hodnotí ako neprípustne formalistickú interpretáciu právnej normy bez zohľadnenia všetkých okolností prípadu.
II. V právnom štáte nemôže byť pochybenie štátneho orgánu, či už vo forme ústavne nekonformného výkladu nedokonalej právnej úpravy, ktorá opomína prípadné vrátenie platby dane vyrubenej až po uplynutí zákonnej lehoty, alebo vo forme rozhodovacej činnosti správcu dane v priamom rozpore so zákonom, na ťarchu účastníka administratívneho konania, ktorý ju nijako nezapríčinil a ani nedisponoval oprávnením nepriaznivé následky zvrátiť.