K následkom neuvedenia dôvodu skončenia pracovného pomeru v dohode v rozpore s § 60 ods. 2 ZP

I. Účelom povinného uvedenia dôvodu skončenia pracovného pomeru je ... zabezpečiť zamestnancovi vyššiu mieru právnej istoty na tom, aby mu aj v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou bolo poskytnuté odstupné tak, ako predpokladá § 76 ods. 2 Zákonníka práce. Uzavretím dohody bez uvedenia dôvodu skončenia pracovného pomeru sa však zamestnanec svojho nároku na odstupné nezbavuje a aj napriek absencii uvedenia dôvodu skončenia pracovného pomeru mu tento nárok zostáva zachovaný. Preto nemožno dospieť k záveru, že tento osobitný účel má byť vynucovaný neprimeraným následkom neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru, ktorej hlavným prvkom je zhoda vôle zamestnanca a zamestnávateľa na skončení pracovného pomeru.

II. Rozumne nemožno dospieť k záveru, že by takýto nedostatok dohody o skončení pracovného pomeru bolo možné posúdiť ako právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Nevyjadrenie dôvodu skončenia pracovného pomeru neodporuje obsahu a účelu zákona, ktorý umožňuje skončenie pracovného pomeru dohodou. V neuvedení dôvodu skončenia pracovného pomeru v dohode nemožno identifikovať ani rozpor s dobrými mravmi. Nie je dôvod na to, aby nedodržanie vedľajšej obsahovej náležitosti právneho úkonu, hoc aj v pracovnoprávnom vzťahu, bolo sankcionované neplatnosťou právneho úkonu, ktorý je prejavom zmluvnej voľnosti zamestnanca a zamestnávateľa.