K nároku na náhradu trov právneho zastúpenia správcu majetku-právnika v konaní o určenie poradia pohľadávky

I. Odvolací súd v súvislosti s argumentáciou žalobcu o účelnosti trov právneho zastúpenia a ich priznania v súdnom konaní úspešnej strane, ktorej patrí ústavné právo na zastúpenie advokátom, poukazuje na to, že konanie o určenie poradia pohľadávky proti podstate patrí ku konaniam s povinným právnym zastúpením podľa § 90 ods. 1 prvá veta CSP. Povinné zastúpenie sporovej strany advokátom je procesnou podmienkou v zmysle § 161 ods. 1 CSP, ktorej splnenie musí súd vždy vyžadovať, pokiaľ nie je splnená niektorá z výnimiek tejto podmienky podľa § 90 ods. 1 druhá veta písm. a) alebo b) CSP. Žalovaná ako fyzická osoba s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa spĺňa podmienku výnimky podľa § 90 ods. 1 písm. a) CSP pre povinné právne zastúpenie v spore. Žalovaná v postavení správkyne majetku úpadcu v konkurze má právo konať bez právneho zástupcu, čo jej však nebráni v tom, aby sa mohla dať v konaní právne zastupovať. Za daného procesného stavu, keď žalovaná využila ústavné právo na právne zastúpenie, skúmal odvolací súd účelnosť priznanej náhrady 100 % trov konania proti žalobcovi.

II. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie rozhodol náhrade trov konania správne, keď žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal náhradu 100 % trov konania. V danom spore má žalovaná postavenie správkyne, osoba právneho zástupcu, ktoré si žalovaná na zastúpenie zvolila, je osobou odlišnou a samostatnou osobou od osoby správkyne a v danej situácii nedošlo v prípade zvolenia si právneho zástupcu k zneužitiu práva.