K naplneniu skutkovej podstaty prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov

I. Pre záver o tom, že sa skutok, ktorý napĺňa znaky určitého trestného činu, stal, nepostačuje zistenie, že páchateľka v tomto prípade jazdila štvorkolkou po „zakázanom“ území. Teda že naplnila objektívnu stránku v tomto prípade prečinu podľa § 305 ods. 2 Tr.zák. U tohto trestného činu, ktorý oproti odseku 1 je samostatnou skutkovou podstatou trestného činu porušovanie ochrany rastlín a živočíchov, sa vyžaduje zavinenie vo forme úmyslu. Nemožno pritom stotožňovať úmysel jazdiť štvorkolkou v určitom priestore s úmyslom jazdiť aj v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpisy. V tomto prípade samozrejme úmyselný rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi nemožno ustáliť len na základe všeobecnej zásady v tom, že „neznalosť zákona neospravedlňuje“. Uplatnenie tejto zásady by mohlo postačovať, ak by predmetný trestný čin bol nedbanlivostný. Je nepochybne povinnosťou štátu, aby „ochranu“ určitého územia pred úmyselným poškodzovaním aj prostriedkami trestného práva zabezpečil nielen „vymedzením“ chráneného územia v právnej norme, ale aj dostatočne zrozumiteľným (vrátane viditeľnosti) označením na miestach, kde sa inak objektívne technicky môže vstúpiť, napríklad motorovou štvorkolkou. Ak takéto označenie nie je možné v trestnom konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázať, musí súd rezignovať na vyvodenie trestnej zodpovednosti.

II. V tejto súvislosti porovnanie urobené prokurátorkou v odvolaní, medzi predpismi na ochranu prírody a predpismi daňovými neobstojí. Povinnosť platiť dane je povinnosťou prakticky všeobecnou, zatiaľ čo zákaz jazdiť štvorkolkou po cestách rôznych kategórií, resp. pozemkoch nie je všeobecný. Preto daňový subjekt je povinný sám sa oboznámiť s predpismi, ktoré musí dodržať pri plnení daňovej povinnosti. Na druhej strane osoba jazdiaca na štvorkolke musí byť spravidla na zákaz vjazdu na určité územie osobitne upozornená.