K naliehavému právnemu záujmu v súvislosti s vydržaním do BSM a dohodou manželov, že vlastnícke právo ma byť evidované len u jedného z nich

Ústavný súd považuje predovšetkým za potrebné zdôrazniť, že predmetom konania vedeného všeobecnými súdmi bola žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobcu k sporným nehnuteľnostiam, resp. k ideálnemu spoluvlastníckemu podielu zo sporných nehnuteľností. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že tzv. určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho má miesto iba za predpokladu, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení existencie či neexistencie právneho vzťahu alebo práva. Je preto primárnou povinnosťou všeobecných súdov, aby sa pri rozhodovaní o určovacej žalobe vysporiadali najprv s otázkou existencie či neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobcu. O vecnej opodstatnenosti žaloby môžu rozhodovať až po zistení, že naliehavý právny záujem je daný. Pokiaľ všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania (spravidla žalovaného).

... Kúpna zmluva, ktorou žalobca a bývalá manželka žalobcu mali nadobudnúť bezpodielové spoluvlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, bola na jednej strane predpísaným postupom vložená do katastra, no na druhej strane vklad vlastníckeho práva v prospech nadobúdateľov nebol do listu vlastníctva zapísaný, v dôsledku čoho zostal v liste vlastníctve i naďalej evidovaný pôvodný vlastník. V čase uzavretia súdneho zmieru o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobca a bývalá manželka žalobcu preto žili v predstave, že k prevodu vlastníckeho práva na nich ešte nedošlo. Podľa všetkého ani jeden z nich nevedel, že ide o technickú chybu katastra nehnuteľností. Obaja preto vychádzali z predstavy, že v budúcnosti dôjde k zápisu vlastníckeho práva v ich prospech, a tým aj k nadobudnutiu vlastníctva, pričom v kritickom časovom okamihu kvalifikovali existujúci stav ako spoločný nárok na nadobudnutie bezpodielového spoluvlastníckeho práva, a to až do chvíle, kým sa zápis ich vlastníctva uskutoční. Vo vedomí takýchto okolností uzavreli 21. októbra 2003 súdny zmier, podľa ktorého, inter alia, „pohľadávka - garáž súp. č. 2839 postavená na parcele KN 1390 o výmere 20 m2 - zastavaná plocha, zapísaná na LV č. 2698 k. ú. R. - majetko-právne neusporiadaná, v hodnote 100.000,- Sk“ bola prikázaná do výlučného vlastníctva bývalej manželky žalobcu.
Na základe uvedených okolností treba podľa názoru ústavného súdu vychádzať z toho, že sa žalobca a bývalá manželka žalobcu dohodli na tom, že nárokovaný zápis vlastníckeho práva svedčiaci pôvodne obom má byť vykonaný iba v prospech bývalej manželky žalobcu, pričom je zrejme iba jej vecou, resp. rizikom, ako to dosiahne, resp. či to vôbec dosiahne. Vychádzajúc z tejto skutočnosti ústavný súd nevidí naliehavý právny záujem na požadovanom určení spoluvlastníckeho práva na strane žalobcu.