K náležitému dohľadu nad dieťaťom vo veľmi útlom veku

Náležitým dohľadom“, (tak ako to vyplýva z judikatúry k ust. § 422 ods. 2 Občianskeho zákonníka), nemožno rozumieť taký dohľad, ktorý by bol za normálnych okolností osobami dohľadom povinnými vykonávaný stále, nepretržite a bezprostredne („na každom kroku“), pretože v takom prípade by bolo zákonom predpokladané ospravedlnenie zodpovednosti týchto osôb prakticky vylúčené. Pri úvahe o tom, či osoby dohľadom povinné nezanedbali náležitý dohľad, je nutné vziať ohľad aj na niektoré okolnosti týkajúce sa osoby podliehajúcej dohľadu, napr. vek, povahové vlastnosti a celkové správanie maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie pri svojom (v poradí druhom) rozhodovaní, prihliadol na ustálenú súdnu prax, pričom správne zohľadnil práve vek, povahové vlastnosti a celkové správanie maloletého dieťaťa v čase úrazu. Tak ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, maloletý mal v čase úrazu 15 mesiacov. Je notoricky známou skutočnosťou, že najväčšou hrozbou pre dieťa v tomto období sú úrazy. Je preto prvoradou povinnosťou rodičov im prechádzať. Medzi najčastejšie úrazy v tomto období veku dieťaťa patria popáleniny, obareniny, pády z výšky, požitie liekov, chemikálií, poranenia spôsobené pri hre so starším súrodencom, či domácim zvieraťom. Medzi základné pravidlá bezpečnosti v súdenom prípade preto patrilo, aby boli na dvore zabezpečené diery (otvory), ktoré vznikli po odpílení plota, či už ich prekrytím alebo zasypaním a pod. Stačí totiž len chvíľa nepozornosti a dieťa dokáže prejsť veľmi rýchlo aj dlhšie vzdialenosti. V tomto veku nemôže dieťa byť nechané bez dozoru ani na chvíľu. Ako však vyplýva z obsahu spisového materiálu, v súdenej veci rodičia túto starostlivosť jednoznačne zanedbali. Je potrebné dať za pravdu žalobcovi, že kamene, železná rúra a kotúč od flexibrúsky nepatria ako hračky do rúk maloletého dieťaťa v tomto veku. Ak v dôsledku takto zanedbaného dohľadu rodičov, (ktoré je aj výsledkom porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti upravenej v ust. § 415 Občianskeho zákonníka), došlo k úrazu maloletého dieťaťa, ktoré naviac od narodenia slabšie prospieva, je nepochybné, že v danom prípade príčinou úrazu maloletého bolo nebezpečné prostredie a nevhodné správanie sa rodičov, ktorí opomenuli vykonávať nad svojím synom účinný dozor a vytvárať mu bezpečné prostredie na hru. Ak teda žalovaní túto svoju povinnosť zanedbali, svojím nedbanlivostným správaním, (t.j. ponechaním dieťaťa v nebezpečnom prostredí), vytvorili podmienky, ktoré mali následok poškodenia zdravia maloletého, v dôsledku čoho nesú zodpovednosť za poškodenie jeho zdravia.