K nahrávke telefonického hovoru, v ktorom bol účastník upozornený na nahrávanie, ako k dôkaznému prostriedku

Vo vzťahu k tomuto zvukovému záznamu žalovaný nenamietal, že by tento bol vyhotovený protiprávne, keďže si bol vedomý, že rozhovor je nahrávaný, ale namietal, že nesúhlasil s použitím tohto záznamu na účely súdneho konania. Krajský súd k tejto námietke v zhode so súdom prvej inštancie poukazuje na čl. 16 ods. 2 Základných princípov CSP, v zmysle ktorého nie je možné pri prejednávaní a rozhodovaní veci zohľadniť skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom. V civilnom sporovom konaní preto platí, že také dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, sa považujú za právne neúčinné a pri ich predložení na takýto dôkaz súd konajúci vo veci nemôže prihliadať. Za situácie, kedy z predmetného zvukového záznamu vyplýva, že žalovaný bol opakovane upozornený na to, že tento rozhovor je nahrávaný, čo žalovaný potvrdil aj v podanom odvolaní, nie je možné dospieť k záveru, že by táto nahrávka bola vyhotovená v rozpore so zákonom. Nakoniec ani samotný žalovaný v podanom odvolaní neuvádza, že by sa tento záznam vyhotovil protiprávne. Pre možnosť použitia takto získaného zvukového záznamu v rámci civilného sporového konania považuje krajský súd v podmienkach tejto prejednávanej sporovej právnej veci za rozhodujúcu práve úpravu čl. 16 ods. 2 Základných princípov CSP so záverom, že dôkaz v podobe zvukovej nahrávky, ktorý nebol získaný v rozpore s ust. § 12 ods. 1 OZ, je dôkazom, ktorý je možné v prebiehajúcom súdnom konaní zohľadniť.