K náhrade trov za vypracovanie žiadosti o odklad vykonateľnosti správneho orgánu

I. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok a aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne.

II. Vychádzajúc z uvedeného nemohol Najvyšší súd Slovenskej republiky náhradu trov konania za vypracovanie žiadosti o odklad vykonateľnosti priznať tak, ako bola uplatnená. V danom prípade nejde o písomné podanie vo veci samej, v ktorom sa účastník domáha vydania autoritatívneho výroku, ktorý zasahuje do jeho právneho postavenia, ovplyvňuje a určuje jeho práva a povinnosti alebo vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov, ktorých je subjektom. Vo vzťahu k uvedenému nie je možné za dôvodnú považovať odvolaciu námietku žalobcov, že posúdenie splnenia podmienok odkladu vykonateľnosti definovaných v ustanovení § 250c ods. 1 OSP (aktuálne obdobne § 185 SSP) smeruje k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Rovnako tak na správnosť záveru súdu prvého stupňa nemá vplyv ani tvrdenie žalobcov, že argumentácia v prospech záveru o nezákonnosti rozhodnutia je obsahovo odlišná od argumentácie v prospech záveru o odklade vykonateľnosti rozhodnutia.