K náhrade trov štátu vynaložených v súvislosti so znaleckým dokazovaním, ak strany nesplnili povinnosť zaplatiť preddavok na dokazovanie

I. Žalobca namietal správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý priznal štátu právo na náhradu vynaložených trov konania vo výške 100 % tak, že žalobcovi, ako aj žalovanej uložil povinnosť v rovnakom rozsahu, t.j. po 50% z celkovej hodnoty trov konania tieto štátu nahradiť s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, zdôvodňujúc to tým, že strany sporu si nesplnili svoju povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie, náklady ktorého, keďže neboli kryté preddavkami, hradil štát. Žalobca namieta správnosť rozhodnutia v tejto jeho poslednej časti, dôvodiac svojim plným úspechom v spore, ktorý výsledok sporu diskvalifikoval súd z možnosti priznať štátu voči nemu takýto nárok.

II. Za stavu, že žalobcovi je priznané postavenie plne úspešného účastníka v spore, neprichádzalo do úvahy priznať štátu voči nemu, a to ani čiastočne, náhradu trov konania, ktorá dôvodne, zákonne a spravodlivo za týchto okolností v plnom rozsahu môže zaťažiť výlučne žalovanú ako stranu v spore neúspešnú, a to bez ohľadu na to, či do rozhodnutia súdu prvej inštancie bol, či nebol žalobca zaviazaný k splneniu si preddavkovej povinnosti a ktorú prípadne aj nesplnil, keďže táto prípadne aj uložená mu povinnosť je bez dopadu na východiská, vo svetle ktorých je potrebné nárok štátu na náhradu vzniknutých trov posudzovať. Vzhľadom teda na absenciu úpravy trov konania štátu v Civilnom sporovom poriadku, podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné aplikovať na nárok štátu ust. § 259 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP a v konečnom dôsledku tiež ust. § 262 ods. 2 CSP a vo svetle nich dôvodne tento nárok štátu priznať len vo vzťahu k žalovanej.